Vraciaš sa na miesta. Na miesta, kde si vyrastala. Trasieš sa. Potíš sa. Prehĺtaš. Nemôžeš sa vyhnúť spomienkam. Niektoré sú ako farebné obrazy. Niektoré sú ako údery päsťou. Detský domov za komunistov. Pestúni. Polepšovňa. A potom nežná revolúcia. A sloboda, s ktorou nevieš, čo si počať. Stokrát si padla. Ale stokrát si opäť vstala. Nedostali ťa. Pretože si nebola sama. Mala si samú seba. A mala si nádej. Nádej, že jedného dňa utečieš do Ameriky. Kde na teba čaká tvoj otec. Amerikánka. Príbeh dievčaťa, ktoré prestalo utekať. Film pripomína surrealistický gejzír plný farieb, života a snov. Hoci vo filme nie je ani jedna realistická scéna, intenzívny pocit reality diváka ani na chvíľu neopustí. Nič nie je skutočné, a predsa všetko, čo vidíte na plátne, je skutočné. Príbeh. Postavy. Jazvy. Všetko je autentické.